apríl 2017

Modul Math jazyka Python

Základný modul jazyka Python obsahuje iba základné matematické operácie. Ak potrebujeme v programe použiť zložitejšie operácie a funkcie, buď ich musíme naprogramovať alebo importovať modul, ktorý matematické funkcie obsahuje. Takýmto modulom je napríklad modul math, ktorý je súčasťou štandardnej distribúcie. Príkazy modulu sprístupníme príkazom import\, math. Ak potrebujeme pracovať s väčšou prenosťou, musíme si doinštalovať špeciálny matematický modul, napríklad mpmath. Continue reading

Python 1. Shell a matematické operácie

Programovacie jazyky, s ktorými ste doteraz pracovali (Imagine, Baltík, Scratch …), sú prispôsobené detskému používateľovi. V Baltíku a v Scratchi ste príkazy zadávali pomocou grafických ikon, v Imagine sa síce zadávali príkazy v tvare textu, ale s takou syntaxou, ktorá sa v iných programovacích jazykoch nepoužíva a navyše namiesto anglických príkazov ste používali slovenské príkazy. Z hľadiska rýchleho pochopenia čo ten ktorý príkaz robí, je to  efektívne, ale z dlhodobého hľadiska, keď si budete chcieť osvojiť niektorý zo všeobecne používaných programovacích jazykov, budete sa musieť anglické ekvivalenty príkazov tak či tak naučiť.  Programovací jazyk Python je navrhnutý tak, že používa podobnú syntax a podobné názvy príkazov, ako iné programovacie jazyky, takže, ak sa ho naučíte, nemal by pre vás byť v budúcnosti problém prejsť na iný programovací jazyk a je to zároveň profesionálny programovací jazyk, ktorý používa napríklad firma Google. Continue reading

Metóda Monte Carlo

Náhoda hrá vo vede významnú úlohu. Mnohé dôležité objavy boli objavené na základe náhodných okolností. Niektoré sú možno iba mytologizáciou skutočnosti napríklad objav Archimedovho zákona a údajný beh nahého Archimeda Syrakúzami vykrikujúceho Heuréka! alebo Pád jablka na hlavu Newtona. Mnohé iné sa určite stali napríklad Flemingov objav penicilínu. Vo všetkých týchto prípadoch však popri náhode bolo dôležité, že príslušný vedec mal adekvátne vedomosti a tvorivú myseľ a tak hoci predtým tisíckam ľudí padli jablká či hrušky na hlavu, až Newton si dal veci do súvisu a prišiel na to, že rovnaká sila udržiava planéty okolo Slnka a Mesiac okolo Zeme, aká pôsobí na padajúce jablko, stovky vedcov mali neumyté misky a iba ich umyli, pričom si nevšimli žiadnu anomáliu až Fleming aj pri umývaní misiek premýšľal. Keď môže byť náhoda alebo omyl čas od času príčinou pokroku, stojí za úvahu, či neskúmať niektoré prírodné javy pomocou využitia náhody. Continue reading